Učiteľ

V triede zastáva učiteľ niekoľko kľúčových rolí. V prvom rade je “šéfom”. No môže byť aj VZOROM, SPROSTREDKOVATEĽOM, SPRIEVODCOM, KONZULTANTOM, PARTNEROM, ale paradoxne aj ŽIAKOM.

Učiteľ je ten, ktorý má vzdelanie, vie, akým spôsobom deti učiť, ako motivovať celú skupinu, ale aj jednotlivcov. Všíma si silné stránky detí, vzájomnú spoluprácu a tiež to, na čom je potrebné popracovať. Vďaka rozhovorom s rodičmi a svojej všímavosti dokáže z detí vytiahnuť to najlepšie. Má vzdelanie, teoretické vedomosti a keďže je v škole každý deň, pomerne rýchlo získava aj praktické skúsenosti.

Na druhej strane, učitelia sú počas štúdia málokedy pripravovaní na prácu s dieťaťom so zdravotným znevýhodnením. Je pomerne náročné získať prehľad o rôznych typoch zdravotných znevýhodnení a už vôbec nie o tom, ako žiaka so špecifickými potrebami začleňovať medzi rovesníkov.

Učiteľ sa tak častokrát aj pri najväčšej snahe o prijatie takého žiaka do triedy, dostáva medzi mlynské kamene: plniť v prvom rade akademické ciele alebo zabezpečovať rozvíjanie sociálnej oblasti? Čo je dôležitejšie? Aby sa žiak dostal na vzdelanostnú úroveň, ktorá sa na základe štátneho vzdelávacieho programu od neho očakáva alebo to, aby bol úprimne prijatý spolužiakmi? Aby s ním/ňou vstupovali do interakcie iba na požiadanie učiteľa v triede alebo aj mimo areálu školy?

Vzdelávať žiaka so špecifickými potrebami možno nie je náročné. V štruktúrovanom prostredí, v ambulancii alebo doma. Hlavne, ak so žiakom pracuje skúsený odborník. Úplne iné podmienky však má učiteľ v bežnej škole. Má vlastné predstavy, ako by “jeho” trieda mala vyzerať. A potom sú tu očakávania rodičov, detí, vedenia školy a odborných zamestnancov.

Nesmierne dôležitá je osobná angažovanosť. Vlastný záujem o začleňovanie, o vytvorenie spolupracujúcej skupiny, ktorej najsilnejšou stránkou je to, že je zachovaná individualita každého žiaka.

UČITEĽ JE RIADITEĽ TRIEDY. Vie, čo sa žiaci majú na danom predmete, na konkrétnej hodine učiť. A vie aj to, ako to zabezpečiť. Na druhej strane potrebuje podporu. Potrebuje informácie o konkrétnom type zdravotného znevýhodnenia. O tom, aké limity žiak má, čo mu jeho znevýhodnenie nedovoľuje ale aj to, aké schopnosti je možné využiť na posilňovanie slabších stránok. Potrebuje návody a ukážky toho, ako s dieťaťom pracovať, ako s ním komunikovať, čo si všímať v jeho správaní, aké materiály na hodinách využívať. Ako a v ktorých situáciách podporovať interakciu medzi deťmi.

Ak toto všetko má k dispozícii, učiteľ už nemusí byť iba učiteľom. Môže byť vzorom. Pre ostatné deti, pre ostatných kolegov či rodičov. Učiteľ, ktorý sa na svojom území pohybuje s rešpektom k ostatným a zároveň sebaisto, dokáže spolužiakom bez vysvetľovania ukázať, ako sa dá komunikovať s niekým, kto je iný. V drobnostiach, ako je oslovenie, strana, z ktorej ku žiakovi pristupuje, spôsob, akým komunikuje, aké gestá používa, ako ho zapája do spoločných aktivít. V týchto na prvý pohľad maličkostiach sa ukrývajú obrovské veci. Pre ostatných žiakov sa tak učiteľ stáva vzorom, podľa ktorého môžu kopírovať, ako navzájom komunikovať. Ak učiteľ spozoruje neistotu na jednej či na druhej strane, vstupom do interakcie sa stáva sprievodcom a sprostredkovateľom. Niektoré požiadavky predsa nemusia žiaci smerovať na neho. Podať kriedu, opýtať sa na číslo strany v knihe či poprosiť o otvorenie fľaše s vodou, to si môžu deti vybaviť medzi sebou. Stačí, ak učiteľ presmeruje požiadavku na iného žiaka. Nevieš nájsť zošit? Popros Mariku o pomoc. Aká bola posledná veta v diktáte? Opýtaj sa Lukáša, či si ju on pamätá. DROBNOSTI, KTORÉ VÝRAZNE MENIA SVET.

Silné stránky učiteľa

• Pozná vzdelávací proces – vie čo, ako a na ktorom predmete sa majú žiaci učiť
• Spolužiakom “modeluje” spôsob komunikácie
• Pomáha prekonávať bariéry v komunikácii
• Vytvára situácie, v ktorých žiaci majú možnosť vstupovať do vzájomnej interakcie
• Komunikáciou s rodičmi získava informácie o žiakoch
• Rozpoznáva osobnosti detí, ich silné aj slabé stránky
• Vie pracovať s celou triedou
• Pozná špecifiká konkrétnych detí, aj celej skupiny
• Komunikáciou s asistentom dokáže uľahčiť vzdelávanie žiakom so špeciálnymi potrebami
• Komunikáciou s rodičmi dokáže preniesť informácie z domáceho prostredia do prostredia školy/triedy (osobnosť, motivácia,spôsob spolupráce so žiakom)
• Komunikáciou s odbornými zamestnancami sa učí, ČO a AKO učiť žiakov so špeciálnymi potrebami
• Dokáže nájsť rovnováhu medzi plnením vzdelávacieho plánu a vytváraním vzťahov medzi rovesníkmi