Z denníka Alky 6

Karneval

Hurá, dnes máme karneval! 😊 Ani si nepamätám, kedy som naposledy na nejakom bola, ak nerátam karneval svojich detí. Keďže som počula, že aj učiteľky sa budú za niečo maskovať, vedela som, že to isté sa očakáva aj odo mňa. Ani neviem, koho u nás doma napadlo, že by som mohla byť mačičkou. Na poslednú chvíľu som ohnutý drôt na chvost potiahla čiernou látkou, povyberala nejaké čierne oblečenie a čelenku s uškami som objavila v obchode s detskou bižutériou. No ako si mám namaľovať fúzy, keď celá moja tvár bude prekrytá respirátorom? Ľahká pomoc! Môžem si ho predsa pomaľovať! Narýchlo vyrobené časti mojej masky som nahádzala do tašky a vydala sa do školy.

 V triede to už vrelo karnevalovou náladou. Papierové girlandy, ktoré sme vyrábali deň predtým na výtvarnej už stihla pani učiteľka povešať po celej triede. Z nich spustené farebné balóny celú atmosféru dotvárali. Stoličky boli poukladané do veľkého kruhu mimo lavíc. Konečne prichádzajú deti. Vyťahujú veci z tašiek a pred očami sa mi menia na princezné, kozmonautov, či superhrdinov. Tých je najviac. Len moja Katka už dlhší čas smutne sedí na lavičke pred triedou. Z SMS-ky od mamky viem, že dlho nevedela zaspať a keďže je nevyspatá, môžem očakávať, že bude mrzutejšia. Ku dieťaťu prichádzajú spolužiačky. Je im divné, že tu sedí tak dlho, pričom v triede už začala zábava. A tú má predsa Katka veľmi rada! Prihovárajú sa jej, no rovnako, ako slová pani učiteľky, či moje, nepomáhajú ani tie ich. Alebo, že by predsa? Dievčatá sa totiž nevzdávajú a pýtajú sa spolužiačky, aká je jej karnevalová maska. Sú neodbytné a ja medzitým nakukujem do aktovky dievčatka a vyťahujem odtiaľ ružové silonky, krásne baletné topánočky a jemné princeznovské šaty. Katka sa prebúdza a tvár sa jej mení. Konečne začína reagovať. Jej odpoveď na otázku súvisiacu s maskou je síce „neviem“, no ja jej pozornosť voči spolužiačkam využívam a vyzúvam ju. Konečne neprotestuje a navliekam jej silonky. Na chodbe je ticho, sme tu iba my dve a zopár diváčok so zatajeným dychom. „Jéj, ty máš krásne šaty, Katka!“, povie unesene jedna z nich. Kým sa jej spolužiačky obdivne prihovárajú, snažím sa ju v rýchlosti prezliecť, nie, že si to rozmyslí. Keď nasadzujem závoj, Katka si spomenie, že v aktovke má voľajaké maľovatká na tvár. Vyťahuje ich a jej tvárička začína naberať farby. „Nie, nie na čelo!“, volajú dievčatá. Ale dieťa nepočúva. S nadšením si maľuje celú tvár. Našťastie farby nie sú výrazné a tak do jej činnosti nezasahujem. Konečne vchádzame do triedy. Katka je naozaj krásna! Má nádhernú, do detailov prepracovanú karnevalovú masku a deti nešetria pochvalami. Sadá si na jednu zo stoličiek a začína program. Na začiatok sa všetky masky predstavia a predvedú svoje zručnosti. Tu jedna z masiek zamňauká, ďalšie behajú pomedzi deti, iné iba ticho stoja a reagujú až na otázky pani učiteľky. Alebo ani tie nie 😊

Po oboznámení sa s maskami pani učiteľka v maske čarodejníčky rozdá úlohy najprv zo slovenského jazyka, potom z angličtiny. Sú pripravené hravou formou a súvisia s tematikou karnevalu. Deti sa pustia do práce, predkresleného klauna vymaľovávajú farbami, ktoré pani učiteľka postupne vymenuje v angličtine. Po skončení aktivít zrazu Katka z ničoho nič vstane a odchádza do zadnej časti triedy, ktorá je určená na ranné stíšenie, či hry. Občas sa sem zvykne utiahnuť, keď … Keď je unavená? Či má chuť byť sama? Keď má všetkého tak akurát dosť? Alebo keď potrebuje upútať pozornosť? Akýkoľvek z dôvodov to je, návrat do triedy zvykne byť občas problematický. Ako mnohokrát, ani teraz som nepostrehla, že by sa niečo zmenilo, iba to, že sa dieťa oddelilo od ostatných. Vyberá si z poličky detské časopisy a rozkladá si ich do polkruhu okolo seba na žinienku. Prihováram sa jej, no na návrat do triedy to nevyzerá. Medzitým cez sklenenú stenu badám, že sa idú žrebovať výhry. Katku teda nechávam vzadu a vraciam sa do triedy, aby som pomohla s prípravou. Snáď sa medzi nás vráti sama od seba. Na moju veľkú radosť pani učiteľka pripravila cenu pre každé z detí. Miestami ide o naozaj symbolické ceny, čo je skvelé, lebo deti sa tak naučia tešiť sa aj z maličkostí. A tak si žiaci losujú svoje čísla a ja im s nadšením podávam ich výhry a gratulujem k nim. Deti si navzájom tlieskajú a pokukujú po výhrach iných. Cez zadné sklo si všimnem, že Katka je v pohybe. Bleskovo si obúva prezúvky a vracia sa do triedy, aby nezmeškala svoju cenu. Väčšina z nich už bola rozdaná. Peťko dostal sadu gúm, Janka plastové puzdro, Simonka semienka petržlenu a bazalky. Ďalšie deti puding na varenie, prášok do pečiva … Nádherné prepojenie na svet dospelých, na rodinu, mamku a spoločné varenie, sadenie, polievanie.

Katka si opäť sadla na svoje miesto a čakala na vyzvanie. Konečne si z vrecúška vytiahne svoju výhru. Slávnostne jej podávam plastový rozprašovač na kvety. Pani učiteľka jej vysvetľuje, na čo všetko predmet slúži, no dievčatko iba nechápavo pozerá a vec bez záujmu položí na lavicu.

Konečne začína poriadna zábava! 😊 Detské pesničky vyzývajú do tanca a hier. Deti sa postavia do radu a postupne prechádzajú „zlatou bránou“. Beriem Katku za ruku, ona našťastie neprotestuje a spoločne sa zapájame do hry. A potom do ďalšej a ďalšej. Toto dieťa miluje pesničky, tanec a zábavu a vidím, ako si to užíva. Smeje sa, keď zbadá, že do brány je „chytené“ niektoré z detí, či dokonca ona sama. Kým sa hráme, pohostenie, ktoré si deti doniesli z domu, postupne mizne. Badám, že čas pokročil a aj moje zopnuté vlasy, ktoré mi pôvodne na hlave vytvárali čosi ako ušká mačky, klesli o desať centimetrov nižšie. Keď mi zazvonil telefón, bol čas obeda. Deti sa práve prezliekali a chystali si príbor. Z mobilu zaznel hlas Katkinho ocka, ktorý sa pýtal na náladu svojej dcéry. Chcel ju vziať domov skôr, ako zvyčajne, no ak by mal prekaziť zábavu, príde po ňu radšej neskôr. Po nevyspatej noci a problematickom ráne dieťaťa som považovala takmer za zázrak, že Katka karneval nielen zvládla, ale sa z neho ešte aj tešila. Preto som skorší príchod ocka vítala. Do zbalenej aktovky som ešte zatlačila rozprašovač a dieťa som narýchlo obliekla. Nechala som ju v ružových šatôčkách, veď karneval môže predsa pokračovať aj doma! Natiahla čižmičky, kabát, čiapku a o chvíľku som ju spolu s pani učiteľkou usmievavú odovzdávala oteckovi.

Po príchode domov som naďalej žila karnevalom. Povedala som si, že svoj zápal využijem a tak som začala písať prvé riadky blogu. Veď sa toho predsa udialo tak veľa! Po chvíli som si ale uvedomila, že nadšenie ma síce neopúšťa, no sily áno. Neustály pohyb, tanec s deťmi, povzbudzovanie, organizovanie, motivácia a ešte neviem, čo všetko ma prinútilo zavrieť notebook a už som zvládala iba pozerať sa do tlejúceho ohňa v krbe, kým som nezaspala 😊 

Monika DemeterováMonika Demeterová
Katka