Takmer obyčajné ráno s kávou

Na raňajkách v hoteli sledujem mamku s dievčatkom. Dievčatko má asi tak päť. Mamka pije spokojne kávu a na dievčatko pozerá len jedným okom. Tak normálne. Ako všetky mamy na svoje malé deti. Dievčatko stojí asi meter od stola, jednu nohu vpredu, akoby šla vykročiť. Ale nejde nikam. Kýve sa vpred a vzad, rúčkami rytmicky manévruje pár centimetrov pred očami a tichúčko si niečo mrmle. Nezdá sa, že by ju čokoľvek vyrušovalo. Pozerám sa na nich a nechcem, aby to vyzeralo, že zazerám, ale neviem od nich odtrhnúť zrak. Ide z nich taká pohoda…akoby bolo všetko v absolútnom poriadku.

V myšlienkach sa vraciam k slovám, ktoré som počula od lekára na prenatálnej diagnostike pri oboch mojich tehotenstvách: „máte zvýšené riziko, že Vaše dieťa bude postihnuté. Bude to celoživotné bremeno. Odporúčam ďalšie vyšetrenia plodu…“

Rozumiem čo tým chcel lekár povedať. Vychovávať dieťa s postihnutím v našej spoločnosti je neuveriteľne ťažké. Napriek tomu na raňajkách pred sebou vidím jednu vyrovnanú krásnu ženu, ktorá je matkou ťažko postihnutého dieťaťa a spokojne pije svoju kávu. A sledujem hotelových hostí – nikto nezazerá, nikto sa nepozastavuje, okrem mňa im nikto nevenuje väčšiu pozornosť. Nikoho nerušia, sú proste tu. Dve – matka a dieťa.

Moja 5 ročná dcéra, ktorej nič neujde pribehne ku mne a pýta sa: „na koho pozeráš?“ „Na to dievčatko“, odpovedám. „A prečo?“ „Lebo sa mi páči“. „Aha, aj mne sa páči“. A spokojne odbehne preč. Ona nevidí to čo ja. Dievčatko je pre ňu proste dieťa.

A takto to chcem. V to dúfam a verím. Verím, že moje deti budú žiť v spoločnosti, kde ktokoľvek iný bude pre nich len ďalším dielikom v pestrofarebnom puzzle ľudí tejto planéty. Kde čoraz viacerí z nás šťastlivcov so zdravými deťmi nebudú len sucho konštatovať „Bože aké bremeno…“ ale budú hľadať cesty ako to rodičom takýchto detí uľahčiť. Ako nastaviť fungovanie spoločnosti pre všetky rodiny. Ako umožniť aj rodinám detí s ťažkým zdravotným postihnutím žiť dobrý život. Umožniť ženám pracovať, aby si tiež mohli dovoliť hotel a wellness…alebo čokoľvek, čo im prináša pohodu.

Aby mohla každá matka každého dieťaťa piť spokojne svoju rannú kávu.

Ak nie, bojím sa, že naše deti nám to raz budú vyčítať.