Rodičia spolužiakov

Keď sa hovorí o inklúzii, na túto skupinu sa mnohokrát zabúda. Nie sú prítomní na vyučovaní, neprichádzajú do kontaktu s “tým iným dieťaťom”. Nemusia premýšľať, ako sa správať, ako komunikovať, ako a či sa vôbec dívať na dieťa, ktoré sa pohybuje na vozíku. Nie sú to rodičia spolužiakov, ktorí stoja pred niekým, kto má práve ťažkosti zo zmyslového preťaženia, kýve sa dopredu a dozadu a zapcháva si uši. Nemusia riešiť, ako porozumieť dieťaťu, ktoré zle artikuluje a nie je mu rozumieť.

Tak prečo by mali byť práve títo rodičia dôležití? Odpoveďou je, možno práve preto, že nie sú prítomní na vyučovaní. Za bránami škôl a za dverami tried sa odohrávajú príbehy učenia komunikácie, prijatia, odmietnutia, sĺz aj smiechu, radosti aj neporozumenia. Neúčasť rodičov v týchto situáciách im dáva do rúk efektívny nástroj – odstup. Na príbehy, ktoré ich deti prinesú domov, sa dokážu pozrieť s nadhľadom. Aj keď to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať, rodičia spolužiakov zohrávajú v procese inklúzie významnú rolu. Sú tlmočníkmi. Ako účastníci medzinárodných vedeckých konferencií. Nenápadní, sediaci bokom od hlavnej skupiny. Konferencia na prvý pohľad beží plynulo, vedci si vymieňajú najnovšie poznatky, konzultujú výsledky experimentov, dohadujú spoluprácu. Dokonca ani tí, ktorí potrebujú preklad, si častokrát v debatách prítomnosť tlmočníkov neuvedomujú. Až keď nastane technický problém, alebo “zlyhá” tlmočník. Za zlyhaním býva únava, ale aj nedostatočná príprava či málo informácií o problematike. Vtedy nastáva chaos. Namiesto rastu spoločnosti cez efektívnu komunikáciu, všetka pozornosť sa sústredí na riešenie problému. Každý má čo k tomu povedať, mnohí chcú byť nápomocní a tak sa z každej strany valí množstvo dobre mienených, no nevyžiadaných rád.

Škola je ako medzinárodná konferencia. S množstvom účastníkov prichádzajúcich z rôznych prostredí, s rôznymi očakávaniami, ale spoločným cieľom. Vedeckí pracovníci chodia na konferencie s cieľom zdieľať informácie o projekte, ktorému sa venujú. Rodičia vodia svoje deti do škôl s cieľom zabezpečiť im kvalitné vzdelanie a budovanie si vzťahov s rovesníkmi. Rodičia sú ako tlmočníci. Informácie, ktoré ich deti získajú v škole a nie úplne im rozumejú, rodičia dokážu pretlmočiť. Preložiť z jazyka školy do jazyka rodiny. Dokážu svojim deťom vysvetliť, prečo sa niektorí spolužiaci správajú inak, ako očakávame. Prečo na známe situácie reagujú inak ako ostatní. A keďže komunikujú s deťmi, ktoré vychovávajú, dokážu vybrať aj vhodný čas na rozhovor so svojim dieťaťom. Oni vedia najlepšie, či otvoriť debatu cez čítanie príbehov v knižkách, pri večeri alebo počas rodinného výletu.

Niektorí môžu oponovať, že práve rodičia spolužiakov bývajú prekážkou v inkluzívnom vzdelávaní. Obhajujú práva svojho dieťaťa, nehľadia na potreby skupiny, zabúdajú, že sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda toho druhého. Áno, aj to sa stáva. Moje skúsenosti ako rodiča dieťaťa so zdravotným znevýhodnením hovoria, že dôvodom býva LEN nedostatok informácií. Tak, ako tlmočník nedokáže robiť svoju prácu spoľahlivo, ak nemá dostatok informácií o tom, na akej konferencii sa zúčastní, tak aj rodič môže narušiť proces inklúzie, ak nemá dostatok informácií o začleňovanom spolužiakovi.

Vytváraním príležitostí na spoločné rozhovory rodičov, pedagógov, asistentov a odborníkov, získavame základ kvalitnej a efektívnej komunikácie. Takej, akú chceme naučiť aj naše deti. Ak majú rodičia možnosti klásť otázky, pýtať sa odborníkov na špecifiká znevýhodnenia, na to, ako deťom vysvetliť nečakané otázky. Rodičia tým získavajú prehľad, sebavedomie a kontrolu nad situáciou. Už rozumejú, že spolužiak ich dieťaťu neublíži tým, že trepe rukami, že nikoho neobmedzí, keď prechod dverami mu kvôli vozíku trvá dlhšie, že skutočnosť, že jeden dokáže písať iba veľké písmená abecedy ešte neznamená, že brzdí rozvoj čítania u ostatných.

Na to, aby bol rodič kvalitným tlmočníkom, potrebuje kvalitné informácie. A potrebuje ich včas.

SILNÉ STRÁNKY RODIČOV SPOLUŽIAKOV

• Neprítomnosť na vyučovaní a v sociálnych situáciách im dáva nadhľad
• Schopnosť preložiť informácie zo “školského jazyka” do “jazyka rodiny”
• Svojou pozíciou je najbližším partnerom v debate s rodičom dieťaťa so znevýhodnením, tzn. informácie o špecifikách znevýhodnenia a odpovede na svoje otázky môže získať z prvej ruky
• Možnosť priniesť do školy otázky, ktoré sa ich dieťa z akéhokoľvek dôvodu neopýta samo, ale kladie ich doma