Z denníka Alky – Úvod

Katka je milé dievčatko s okúzľujúcim úsmevom, veselými očkami, ktoré si vás získa hneď pri prvom stretnutí. V triede nestojío žiadne výhody. Chce robiť všetko to, čo ostatní. Borí sa so strihaním veľkého a malého písmena „A“ a aj keď jej vystrihnuté obrázky ani zďaleka nemajú tvar obdĺžnika, ako u ostatných detí, ku svojej práci nepustí nikoho iného. Pomôcť jej alebo nebodaj robiť veci za ňu by ju ponižovali a jej sebahodnota by klesala. A ona je predsa šikovná…

Katka navštevuje 1. ročník v bežnej ZŠ. Má downov syndróm a veľkú chuť fungovať medzi zdravými deťmi. Škola sa začala ani nie pred mesiacom. Dievčatko, ktorému pomáha, keď sú veci v jej živote čo najviac stále a nemenné, sa v tomto období potýka s novou školou, novou pani učiteľkou, spolužiakmi, prostredím a aby toho nebolo málo, tak aj s novou asistentkou – mnou. Nemá to jednoduché, no aby sa čo najrýchlejšie zadaptovala, našla si svoje miesto a nových kamarátov, má okolo seba veľký podporný tým. Ľudí, ktorým ide o jej napredovanie a šťastie.

Dnes ju čakalo 2. stretnutie so živými vtáčikmi na Krúžku chovateľov. Možno práve kvôli nadšeniu a očakávaniu, aké to bude, sa obľúbených špagiet na obede takmer ani nedotkla. A to ešte netušila, čo jej o chvíľku vloží pani učiteľka do dlane. Zo svojej jedálenskej stoličky bez varovania vyletela priamo za pani učiteľkou, ktorá už otvárala dvierka na veľkej klietke. Kým deti čakali vonku, ona tam čosi hľadala. Keď vyšla, čosi teplé a malinké vložila rovno Katke do rúk. Dievčatko užasnuto hľadelo na nedávno narodené vtáčatko. Malá andulka o chvíľu putovala späť do teplého hniezda a detičky jedno po druhom opatrne vchádzali do veľkej voliéry medzi množstvo vtáčikov. Iba Katka sa neodvážila. Pokrútila odmietavo hlávkou a rozhodla sa, že všetko, čo sa bude diať vo vnútri, bude pozorovať z bezpečnej vzdialenosti spoza pletiva. Pani učiteľka s pomocou detí nakŕmila vtáčikov a vysvetľovala podľa čoho rozlíšia samičku od samčeka. Katka sa usmievala a žasla, keď v jej blízkosti občas preletela niektorá z anduliek, či korel. Bola taká zaujatá vtáčikmi, že ju nič iné nezaujímalo. Deti si vo voliére ponachádzali farebné pierka a s hrdosťou si ich niesli do tried. Jediná Katka pierko odmietla. Pevne sa chytila mojej ruky a zamyslená sa vracala do triedy.

Keď sme sa prezuli a prezliekli, spolu so školským klubom sme vyrazili na ihrisko. Na moje veľké prekvapenie mi oznámila, že si musí urobiť domácu úlohu z matematiky. Ako inak, než sama. Po krátkom čase už letela medzi ostatné deti spúšťať sa na lanovej dráhe. A keď na ňu zrazu po prvýkrát naskočila úplne bez pomoci, usmievala som sa od ucha k uchu. Veď prečo aj nie? Všetko bolo predsa v najlepšom poriadku.