DOMOV

 Náš tím

O ALKE v médiách

DOMOV

 Náš tím

O ALKE v médiách

Mozaika

Mozaika

   Pri pojme ŠKOLA A VZDELÁVANIE sa mi v mysli ako prvá objaví veľká budova, do ktorej som roky vstupovala po širokých schodoch. Pani učiteľka v lodičkách a kvetovanom kostýme, spolužiaci chichotajúci sa v laviciach, školské ihrisko, výlety, lyžiarske zájazdy a školy v prírode. Kuchárky za okienkom v jedálni, družinárky v triedach popoludní, rodičia postávajúci pred školou.

    Priateľstvá pre nás nekončili zatvorením brány školy. Pokračovali na detských ihriskách a spoločných návštevách domácností rodín spolužiakov. Vzťahy vytvorené v triedach a na chodbách presahovali aj školský areál. Škola pre mňa vždy znamenala veľa ľudí a podnetov, ktoré ma formovali. Mám to tak doteraz.

 

Škola nie je len budovou. Je úľom plným včiel vykonávajúcich rôzne úlohy. Záhradou plnou kvetín rôznych farieb tvarov a veľkostí. Vitrážou vyskladanou z množstva farebných sklíčok.

Keď si kladiem otázku:
“Kto každý by mal spolupracovať pri začleňovaní žiakov so špeciálnymi potrebami?”,
odpoveď možno nie je krátka, ale je jasná:

  • 1/ Rodič, pretože on pozná dieťa najlepšie.

  • 2/ Pedagóg vie, čo sa má žiak učiť.

  • 3/ Špeciálny pedagóg pozná postupy, ktorými sa môže žiak učiť.

  • 4/ Asistent, pretože niektorí žiaci v určitých situáciách potrebujú podporu.

  • 5/ Spolužiaci modelujú sociálne interakcie skutočného života.

  • 6/ Rodičia zabezpečujú prenos informácií zo školy do domáceho prostredia tak, aby im porozumelo každé dieťa.

  • 7/ Vedenie školy poskytuje podmienky na vzdelávanie a fungovanie v zdravých vzťahoch.

INKLUZÍVNE VZDELÁVANIE vnímam ako výsledný produkt spolupráce a vzájomnej komunikácie školy, rodiny a komunity.

Michaela Vlasáková